Jednoduchá pomůcka jak určit, zda filmy 35 mm z doby používání kombinovaného optického i magnetického záznamu jsou promítány či zkopírovány z optického nebo magnetického záznamu (platí pro dabing i originální jazykovou verzi):
Budiče optického zvuku byly u kombinovaných promítaček za projekcí obrazu (prosvětlovací lampou), budiče magnetického zvuku před projekcí obrazu. Zvuková stopa tedy začínala v definovaném odstupu od příslušného obrazového políčka u optického záznamu "napřed" (+ 18 políček), u magnetického záznamu "pozadu" (- 28 políček).
Pokud tedy bylo nějaké místo na kopii přetrženo a lepeno, objeví se u optického záznamu porucha ("trhnutí") nejprve v obraze a po chvíli ve zvuku, u magnetického záznamu nejprve ve zvuku a po chvíli v obraze.
Historie - stereofonie
Moderátor: Historik
Historie - stereofonie
Také film Pevnost na Rýně, jehož česká verze vznikla jako částečný postsynchron a částečný dabing ve Studiu pro úpravu zahraničních filmů, byl distribuován na kopiích s optickým i magnetickým záznamem zvuku. Jelikož dostupné prameny neuvádějí formát (1:2,35 či 1:2,55), těžko odhadnout, zda šlo o čtyřkanálový záznam magnetický nebo jen opticko-magnetické kopie monofonní. Každopádně možnost shlédnutí se zvukem z magnetických nosičů je nemožné, i pokud se taková kopie dochovala. V současnosti uváděná verze (např. na CS filmu) není ani plně širokoúhlá, jde o redukovanou kopii ve formátu 1:1,66, vyrobenou tehdy pro starší kina s úzkým plátnem.Historik píše:Ďábel a desatero: v československé distribuci byly uvedeny jak kopie v širokoúhlém formátu, tak v klasickém formátu (přesněji 1:1,66) s optickým záznamem zvuku a také v širokoúhlém formátu s magnetickým záznamem zvuku. Jelikož nešlo o formát o 1:2,55, ale 1:2,35, šlo zřejmě o kombinované kopie opticko-magnetické.
Re: Historie - stereofonie
V roku 1965 vznikol na Kolibe slovenský dabing na film Lietajúci Clipper, distribúcia na 70mm (6ch) a 35mm (mono). Mix dabingu a vyhotovenie 70mm kópií priamo v NSR.
Ale skôr mám dojem, že stereo dabingy sú skôr doménou 90. rokov (neviem ako kiná, ale VHS určite).
Ale skôr mám dojem, že stereo dabingy sú skôr doménou 90. rokov (neviem ako kiná, ale VHS určite).
Re: Historie - stereofonie
V proudech tuším ani nemal stereo mix v originále. Smrt v sedle existuje v 3 verziách: akademický formát mono, širokouhlý mono a širokouhlý stereo (CinemaScope), rozdiel medzi akademickým a širokouhlým formátom je, že sa točilo dvomi kamerami, strihy sú individuálne, zábery sú z iných uhlov a často aj iné klapky. Približne do roku 1960(?) vznikali v ČSSR všetky širokouhlé filmy dvomi kamerami (akademický formát sa točil na východonemeckú Agfu, neskôr známu ako Orwo, širokouhlé filmy sa točili na Eastman a potom kopírovali na Agfu a Orwo), potom vznikali už orezané verzie na formát 1,66:1 (16mm a 35mm). V archíve NFA vraj existuje len 5 filmových kópií so 4 kanálovým zvukom, azda najznámejší film je Starci na chmelu (1964), na DVD vyšiel ešte Kinoautomat (1967), kde obe jazykové verzie (česká a anglická) sú dochované ako stereo mix, na ČT ešte uviedli film Valčík pro milión (1960), kde obraz bol z inej (kompletnej) kópie a zvuk bol z dvoch kópií Cinemascope a mono, kde Cinemascope bola primárna a kde chýbal zvuk, namixovali ho z mono verzie (rovnako to spravili v roku 2003 s filmom Starci na chmelu, ale tam použili obraz zo Cinemascope kópie, kde chýbajúce políčka duplikovali, na Blu-ray sa snažili zvuk zostrihať nanovo, no to sa už maďarom nepodarilo tak dobre, ako to bolo na DVD). Údajne vraj existuje aj kópia filmu Kdyby tisíc klarinetů (1965) so 4 kanálovým mixom, ale na DVD ho nepoužili, ale nikde som nenašiel info, či vôbec išiel stereo mix v kinách, je dosť pravdepodobné, že nie (soundtrack ale vyšiel stereofónne na siedmich SP singloch, celé LP bolo naplánované ako stereo s katalógovým číslom SV 9010, ale vyšla len mono verzia).Historik píše: Prvním filmem natáčeným na Barrandově systémem CinemaScope byl v roce 1957 koprodukční V proudech, ale česká verze zřejmě nebyla stereofonní, neboť za první český CinemaScope se čtyřkanálovým pseudostereofonním záznamem zvuku je uváděn film Smrt v sedle. První český film natočený pravým stereem byla pravděpodobně Rusalka.
V letech 1957-1981 pak bylo natočeno 138 československých filmů pro širokoúhlou projekci systémem CinemaScope, z toho 23 se čtyřkanálovým stereofonním zvukem (přesněji tříkanálový stereofonní zvuk za plátnem a monofonní kanál se zvukovými efekty v hledišti). Rychle mě teď napadá třeba film Kdyby tisíc klatinetů.
Sám som mal možnosť vidieť Cinemascope kópiu filmu Sen noci svatojánské (1959) v Krnove, avšak nešlo o kópiu z NFA, ale zo súkromnej zbierky, to bol aj jediný český Cinemascope film, ktorý som mal možnosť počuť naozaj ako štvorkanál, i keď sa zvuk zo štvrtej surround stopy ozval len v jednom jedinom momente, čo potvrdzuje fakt, že aj u nás, podobne ako v USA, mixovalo iba do predných troch stôp (aj Starci na chmelu na DVD a Blu-ray, tak aj Kinoautomat na DVD majú zvuk vo formáte Dolby Digital 3.0).
Stereo vs. pseudostereo - iba jeden film som mal možnosť zhliadnuť, ktorý nemal typickú stereo lokalizáciu, no bol so štvorkanálovým zvukom, a to Konec agenta W4C (1967), opäť v Krnove (opäť kópia od zberateľa, nie NFA). Zvuk bol naozaj čistý a dokonalý, no všetko sa tak nejak dialo len za plátnom, takže toto považujem za pseudo-stereo. Ostatné filmy, ktoré som mal možnosť vidieť/počuť, majú regulérny stereo mix.
Keďže NFA archivuje len 5 filmov so 4 kanálovým mixom a vymenoval som 3 (Kdyby tisíc klarinetů nie je potvrdená informácia a ani ja som nemal možnosť ho s tým mixom vidieť), ktoré sú teda tie zvyšné dve?